Preto som doma pod dekou (ešte aj s nádchou), s koláčikom a čajíkom.
Kvetinka z vernisáže.
Učenie ma zmohlo už v pondelok, a to som ešte len začala. Už nech je streda a ja sa buď budem usmievať, alebo aj nie, len nech je to už za mnou.
Asi som už moc ufrfľaná, ale nemám rada keď sa musím učiť niečo na spamäť. Jednoducho mi to do tej hlavy nejde. A to sa naozaj nevyhováram.
Dúfam že vám sa vodí lepšie :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára